Ešte nedávno som vykúkala spomedzi dverí kaviarne von na ulicu.
Celá Via (ulica) žila. Chodníky zaplnili "dudláči" v kočíkoch, ich zmordovaní ridičia a aktívne staré mamy. Bolo poobedie, keď do kaviarne vstúpil očividne zahraniční pár. Typologicky sa hneď líšia. Ich iskra v očiach oslepuje chodcov počas ich prechádzky.
Váhavo s prilepenými pohľadmi na vetrinu plnú appertitíva opýtali:"English?"
Po pozitívnej odpovedi im odpadol očividne veľký bálvan strachu priamo do nášho odpadkového vreca za pultom.
Opýtala som sa ich, či je to ich prvá dovolenka, lebo niečo mi našuškávalo, že by to tak mohlo byť. Obaja zahambený a oblečení ešte v nevyprchanej hambe mi korytnačím efektom odpovedali, že áno. Mala som pocit, že práve vtedy ich zahanbenie dosiahlo predvrchol. Červeň sa im naliala do líc a hneď nato si zovreli vzájomne ruky, ktorými v ten ukamih zrejme nemohol prechádzať ani krvný obeh.
Vzrušene si vypočuli možnosti a potom sa ušli usadiť von.
Ešte spoza pultu som občas nakúkala na ich stôl vonku. Boli taký vzrušení! Korytnačí efekt ich ešte stále neopustil a neustále sa rozhliadali vôkol.
Boli skvelí, tak všetko intenzívne prežívali, až ..
mi pripomenuli mňa samú a všetko to, čo ma nadchýnalo, keď som prišla sem, do večného mesta. Je to už asi tak tri roky dozadu. Kto by to bol povedal.
Bola som nadšená zo všetkého, čo som videla navôkol.
A čo je na tom najlepšie? Ešte stále sa to deje .. len trochu ináč. Neznamená to však, že nové pohľady sú ukrátenú o svoju hodnotu. Veď keby sa tieto veci nediali, nečítali by ste teraz tieto riadky.
Keď prichádzate ako turista, niekde vnútri ste zmierený s tým, že viete svoj deň, čas a miesto odletu. Tak nejak podvedome nato myslíte.
Ako obyvateľ však riešite štrajky metra, autobusov a tramov, ktoré sú na pravidelnom poriadku, príjazdy spojov, ktoré sa nedostavujú, lebo niekde na polceste sa pokazil tram (jedno z tých starších modelov, ale stále tak trochu pojazdných), ktoré zablokujú celú líniu tramov a tak sa v 4Otke horúčavách ženiete po svojich hľadať relavanné riešenie, aby ste načas prišli do práce.
Ďalšia dilema je základ: " Vystupovať a Nastupovať". Vždy som bola presvedčená, že sme aspoň trochu civilizačne pokročili, ale keď mám vystupovať, moje predvedčenia sú na rozpad! Vystupovať je ešte vždy boj, ale nakoľko sme bojovníci a vieme, že prekážky sa vždy dostavujú, tak sa jednoducho pretlčieme húfom.
Inak to nejde.
Možno treba jednoducho zachovať "KĽUD A ROZVAHU" prene tak, ako to hovorí môj Nonno (Starký). Platilo to prvý krát, keď mi to povedal a platí to stále. Už vyše 20 rokov ..
Je to univerzálnou pravdou, ktorá má vždy to správne načasovanie. Nech sú to ľudia, múry, alebo niečo iné, čo nám kríži cestu, my sa prepcháme. S kľudom a rozvahou to ide vážne lepšie. O svoje miesto vždy musíme bojovať! Niekde sa zatvoria dvere, inde sa otvorí okno. V mojom prípade to môže byť aj vetračka!
P.S.: Prikladám pár záberov z premiérového Ríma :)
Boli skvelí, tak všetko intenzívne prežívali, až ..
mi pripomenuli mňa samú a všetko to, čo ma nadchýnalo, keď som prišla sem, do večného mesta. Je to už asi tak tri roky dozadu. Kto by to bol povedal.
Bola som nadšená zo všetkého, čo som videla navôkol.
A čo je na tom najlepšie? Ešte stále sa to deje .. len trochu ináč. Neznamená to však, že nové pohľady sú ukrátenú o svoju hodnotu. Veď keby sa tieto veci nediali, nečítali by ste teraz tieto riadky.
Keď prichádzate ako turista, niekde vnútri ste zmierený s tým, že viete svoj deň, čas a miesto odletu. Tak nejak podvedome nato myslíte.
Ako obyvateľ však riešite štrajky metra, autobusov a tramov, ktoré sú na pravidelnom poriadku, príjazdy spojov, ktoré sa nedostavujú, lebo niekde na polceste sa pokazil tram (jedno z tých starších modelov, ale stále tak trochu pojazdných), ktoré zablokujú celú líniu tramov a tak sa v 4Otke horúčavách ženiete po svojich hľadať relavanné riešenie, aby ste načas prišli do práce.
Ďalšia dilema je základ: " Vystupovať a Nastupovať". Vždy som bola presvedčená, že sme aspoň trochu civilizačne pokročili, ale keď mám vystupovať, moje predvedčenia sú na rozpad! Vystupovať je ešte vždy boj, ale nakoľko sme bojovníci a vieme, že prekážky sa vždy dostavujú, tak sa jednoducho pretlčieme húfom.
Inak to nejde.
Možno treba jednoducho zachovať "KĽUD A ROZVAHU" prene tak, ako to hovorí môj Nonno (Starký). Platilo to prvý krát, keď mi to povedal a platí to stále. Už vyše 20 rokov ..
Je to univerzálnou pravdou, ktorá má vždy to správne načasovanie. Nech sú to ľudia, múry, alebo niečo iné, čo nám kríži cestu, my sa prepcháme. S kľudom a rozvahou to ide vážne lepšie. O svoje miesto vždy musíme bojovať! Niekde sa zatvoria dvere, inde sa otvorí okno. V mojom prípade to môže byť aj vetračka!
P.S.: Prikladám pár záberov z premiérového Ríma :)
Viem, že ste zvyknutí na inú kávu, ale verte mi, espresso je ESPRESSO! :) |
Túto paní som zahliadla hneď na druhý deň ráno z okna B&B. Chystala sa zrovna vetrať bielizeň s nátačkami na hlave. Mňa nadchýnalo snáď všetko! |
B&B |
skelý článok:) potešil ma:)
OdpovedaťOdstrániť