(VÝZVA K SAMOSTATNOSTI (ROZPORUPLNÉ POHĽADY NA BUDÚCNOSŤ)

A JE TO TU!
Stále sa učím, že svoje želania musím stále cibriť.
Pýtate sa prečo? Nebyť sama sebou, pýta sa tiež.
Nechcela som sa vzdať kávy, ale chcela som vymeniť kaviareň za niečo viac. Povedzme, že stúpnuť na hodnote a vymeniť kaviareň za niečo “kľudnejšie” a lepšie platené.
Potom sa to stalo.
Ono to prišlo – ponuka z 4hviezdičkového hotela a raňajková sála. Pracovný čas len ráno. To som predca chcela.
Nebol by to život, keby do toho nepriplietol do hejtované “Ale“.
Dostala som sa do spoločnosti báb v mojej vekovej kategórii (mimochodom všetky-straniere-cudzinky, vrátane mňa).
Poznáte to, zo začiatku sa snaží byť všetko TYP_TOP, ALE..
Pokiaľ máte nohy na zemi a oči a uši otvorené zístíte, že sa vlastne nachádzate na javisku, na ktorom sa o hemží hromadou neprofesionálnych hercov. Každý má svoj scénar, ktorého sa tak rukami nechtami držia. Akurát ja som žiadny neobdžala.
Bolo viac než sklamaním, že niektoré “streniere” sa snažia získať vrchné priečky svojho ne/profesionálneho rastu cez konkurečné dobývanie šéfa, ktorý bol ženatý a mal dieťa. Taktiež s cudzinkou.
Povedzme, že keby nebol vyťažený záletmi, ktoré mu tak permanentne pumpovali ego, tak by to bol vyťažený manžel, otec a businesmann na plný úvazok. Nakoľko sa nechcel vzdať žiadnej zo svojich ne/manželských aktivít (lebo pestovať svoje ego v každom veku sa stalo takou nevyhnutnostťou a samozrejmosťou, ako si pred spaním umyť zuby) začal posúvať svoje aféry na vyššie levely. To pred prípad, aby sa život vonku nestal “monotónny”. Rozbesnil aj kolegyne mezi sebou navzájom. Využil už praveké konkurenčné súperenie dvoch mladých sympatických báb jedného (v tomto prípade) slepého pohlavia o jedného 4Oročného ženáča, ktorý bol dotiahnutý modernou estetikou. Upresním.
Tvárme sa, že pri pohovore som nezaregistrovala, že “niektoré” vlasy sú výsledkom modernej estetiky nnastelovania vlasov. Povedzme, že keby sa jeden s ex/prítomných partnerov dozvedel o týchto harašeniach na javisku, asi by bossovi nezostali ani vlasy, ani zuby, ktoré neboli jeho.
A týmto sa snáď dostávam k pointe celého “stĺpiku”.
Kde je samostatnosť? To sa vážne ženské pohlavie tak znížilo na vedľajšie príjmy takýmto spôsobom?
Sú mladé, nezávisle a nechajú so sebou manipulovať ako s panákmi na šachovnici. Najhnusnejšie je to, že ten, čo s tými figúrkami pohybuje to robí len pre vlastné potešenie a masírovanie kompenzačných váh a hodnôt života.
Budúcnosť  NIE JE po boku “boháčov”, ktoré si pre svoje rozmarnosti nechávajú otvorené dvere u každej z žien. Budúcnosť je oveľa krajšia pri mužoch, ktorých gps zavedie len k jedný dverám a za nimi budete vždy len Vy!
Všimla som si, že tento problé je asi módou, trendom, alebo dobovým výstrelom tejto éry na medzinárodnej úrovni, preťože pred tým, ako som sa odsťahovala zo SR som zaznamenala tieto varovného signály aj na domácej pôde.
-násťročné tak nadobúdajú pocit, že majú niečo v hrsti. ALe mýslia sa. Ak je niekto v nečej hrsti, tak sú to oni. Upravené, vyžehlené džínové generácie, s ešte nezaschnutým lakom na prirobených nechtoch, ktoré robia spoločnosť ulízaným sbohatlíkom na úkor svojho vzdelania a budúcej kariéry.
Čas, ktorý trávia s týmito “šróbmi” spoločnosti na káve by mohli investovať do kurzov a projektov vlastnej budúcnosti a nezávislosti. Ako morálnej, tak finančnej. Vymeniť ilúzie o živote po boku nestabilných mužov po boku ozajstných mužov, ktorý Vám za čas nebudú platiť. Tam ide o iné hodnoty. Ale na ich pochopenie to chce asi dospieť.
Možno všetkým týmto generáciam krivdím. Možno to má za následok nevyžiadaný účinok antikoncepcie na príliš mladý organizmus. Možno by to mohli skúsiť opačne. Najkôr dospieť, potom antikoncepcia.
Bud ich zmení dospelosť, alebo kopance labilnej budúcnosti.
budem naivna, ak poviem, že nádej umiera posledná?

CAMEBACK BACK TO :: BLOG! ::

Neviem, či Vám ako dôvod môjho ticha mám publikovať tri načaté články, ktoré neboli publikované, lebo situácia v blonďatom svete začala naberať na obrátkach, alebo sa pokúsim o misssion impossible a v skratke Vám to dokážem zhrnúť.
Pamätáte si Annu?
Odvážnu Annu z Neapola, ktorá ma zaučila "kávovému fachu"?
Tak tá už odišla.

bahgum.com
V deň, kedy sme spolu slúžili posledný krát som nahovárala sama sebe, že som s tým stotožnená. Ale čo ten rohatý zákerník nechcel, bolo to obdobie môjho zradného PMS (predmeštruačného syndrómu), ktorý mi maximálne zablokoval kontrolu nad emóciami a tak náš posledný večer kedy sme spolu slúžili som všetko servírovala so stiahnutým hrdlom a montovala som trochu slané latté. 

Po odchode Bossa ako som Vám to spomenula v článku NOBOSS odišla aj bedrová beštia "Managérka". Jej postrachom bol pohľad na vetrínu a bože chráň dať si niečo sladké alebo smažené. Váha tejto osoby bola vždy relatívny pojem.
Vysvetlím.
Váha ako človeka - nasadila parohy dlhoročnému priateľovi s našim EXBOSSOM vďaka čomu získala neoficiálne pravá komandovať. S iróniou tomu hovorím "comanda la vagina" čo asi netreba veľmi prekľadať.
Pozícia Managérky bola vlastným fiction filmom (nakoľko sa vykrištalizovalo, že nikdy túto pozíciu nemala, len si ju sama vytvorila a paradoxne ani nikdy neplnila) bolo len príkladom toho, že v hlave sa jej niečo pletie. Po odchode EXBOSSA, ktorého vydierala svojou "ofinou" a presvedčivo si vydupávala svoje svojími ťažkopodrážkovými koženými polčižmami (či bolo leto a či zima) sa vlastne kŕmila našou bezbrannosťou. 

i.livescience.com
Fyzická váha - Ona bola kráľovnou vykĺbených bedier! Nebola štíhla, bola vychudnutá, ale bolo viac než jasné, že ona sa vidí ako slonica. 
Hovorí sa, že ľudia, ktorí majú zlý príjem stravy sú potom nervózni a neustále podráždení. To bol aj jej prípad. V jej prípade jej pravidelnou rutinou nebolo "zrkadielko. zrkadielko, ukáž mi kto je najkrajší na svete", ale "váha, váha, .. " Jej osobná váha mala vďaka jej chorobným kontrolám kalórii pravidelné záznamy o návšteve miestneho psychológa, lebo jej osud závisel na tom, aká cifra naskočí. To viete, trauma je trauma. 
Rada by som jej nechala v týchto riadkoch aspoň trochu dôstojnosti tak stopnem sama seba. 
VERDIKT: Bedrová beštia po nástupe nového riaditeľa(-ľky) odišla. Sama od seba... no pevedzme, že už nemala koho komandovať a nemohla si to dovoliť. Povedzme, že jej podrážky sa po jej skresanom egu trochu "zcvrkli" na podrážku balerín a že jej bedrá neuniesli fakt, že nakoľko už kaviarni "vládne žena" (nie riaditeľ, ale riaditeľka) nemá koho sexuálne vydierať.

heidineilson.com
Čo sa týka mňa, tak som počkala, keď mi vyprší zmluva a dala som kaviarni sbohom. EXBOSS pod nadvládou beštie vyrobil dlhy. Nie malé ale dosť veľké nato, aby vyrobili (v niektorých prípadoch aj polročné zmätky na výplatách) a tak teda sbohom.
Opustila som priestor mnohých príbehov. Počula a videla som ich tam mnoho. 
Ale tým sa všetko nekonči, naopak začína :)

A tak teraz začnem od nuly. ZNOVU.
Je to veľmi príjemná zmena. Mám pocit, že príde niečo lepšie. Neviem kedy, ale príde. 

Jednoducho stojím pred prechodom a stlačila som gombík. Dala som vedieť, že som na nohách a som pripravená na zmenu. Už len čakám kedy nabehehne zelená. 
Nový zajtrajšok je v rukách semafóra. Viem, že aj keby som mala dlšie čakať, tak to aspoň bude stáť zato. Ak nie, tak si do životopisu švihnem novú skúsenosť ;)
A viete čo? Nech nabehne zelená aj jej, veď bez nároku na to, kto sme zajtra máme šancu na nový štart s novými podrážkami.

LE STELLE

tophdgallery.com
Netvrdim, že hviezdy nie sú schopné našepkávať budúcnosť. Len si začínam myslieť, že je to na nich akosi veľa. 
Neviem si anilen predstaviť, kde berú toľko energie. Žiariť nie je sranda. Nie je to len tak. 
Hviezdy vydávajú neustále svetlo a ich úlohou je žiariť. Sú natoľko vysilené, že by z únavy nemuseli udávať pre život tie správne navigačné body (ak sa pýtate na budúcnosť). Nemôžeme ich zato vyniť, únava je únava. Podpisuje sa na nás všetkých. Ani hviezdy nie su výnimkou. 
Bolo by fajn, keby sme niektoré rozhodnutia nechali na nás samých. 
(Každopádne) netvrdím, že hviezdy tým pádom nebudú zohrávať v našom živote svoju samostatnú úlohu, len .. že oni už udávajú orientáciu námorníkom a ľudom na púšti, musia v sebe stále nachádzať energiu žiariť, aby mohli byt stále tu a pre nás všetkých. Poznáme to každý podľa seba. Robiť veľa vecí naraz má za následok chaos a ten nechce nikto.
Život nám servíruje mnoho náznakov, symbolov, odkazov a občasných semafórov nato, aby sme pochopili, kade sa máme vydať, kde sa "pristaviť" a kedy máme pohračovať. Stále podnikáme naše osobné "vandrovky", no nie?

Hviezdy teda nechajme žiariť a scénar nášho života uchopme pävne do svojich rúk. Veď my sme autormi, tak ho teda treba napísať dobre. Čoby len dobre! Napíšeme ho skvele! Bude mať "hviezdne obsadenie" - to sme predsa my sami! ;) Váš hviezdny sénar bude pestrý na skvelé okamihy a výnimočné miesta, skvelú spoločnosť a .. a keď sa nám počas toho zacnie po hviezdach, stačí sa pozrieť hore, na večerné nebo. Spoločnosť nám bude robit nejedna hviezda :)
Som presvedčená o tom, že každý má svoju životnú hviezdu. Potom ju netreba hľadať hore, lebo bude s Vami a bude mať aj vlastné papuče. Ak Vašu hviezdu ešte nemáte, nezúfajte, uuuuuž je na ceste. Ono to len chvíľu trvá - to viete "tá cesta z neba na zem" :)

P.S.: Občas mám pocit, že hviezdy žmurkajú. Nezdalo sa to aj Vám?

NOboss

Včera sme na dozvedeli zvláštnym spôsobom, že už nemáme riaditeľa.
Tak trochu sme to čakali a cez to všetko som bola s kolegami tak trochu zarazená.
Jeho odchod bol ohlásený prostredníctvom nášho kasiéra.
Pred tým, ako náš exBoss nasadol na jeho šedý scooter, odovzdal kľúč od kaviarne svojmu dlhoročnému priateľovi a nášmu kasierovi so slovami, že sa už nevráti.
Jeho "Ciao" medzi dverami mi znelo tak akosi ináč, ale nevenovala som tomu nejaký význam, nakoľko som počas jeho "tichého odchodu" venovala pozornosť šálkam, ktoré treba umyť a tak som mu síce otočená dala "Ciao".
www.beloverevolution.com
Na základe spôsobu, akým odišiel sa dá možno povedať, že odišiel čo najdôstojnejšie ako sa len dalo. Potupu, ktorú musel cítiť bola väčšia než tá, ktorá by sa dala priznať. Priešiel však o niečo viac, než len "post" v práci. Jeho Ego dostalo nakladačku takých rozmerov, ktoré sa nedajú zmerať.
Takmer dvojmetrový chlap sa v ten okamih zrazil v práčke a všetko mu bolo akési tesné, nepohodlné a tak zvláštne nespravodlivé. Necítil sa dobre vo vlastnej koži a ten nos, ktorý bol vzdy tak trochu ohnutý smerom dole v ten deň cítil gravitáciu viac, než kedykoľvek predtým.
Mala som niekoľkokrát na jazyku, ako mu poviem, že v ňom nie je žiadny boss, pretože "šéf" sa zachováva ináč. Bol opakom zachovania chladnej hlavy, niektoré momenty pripomínali histériu a nikdy nič nebola jeho chyba. Vždy víťazila jeho pozícia riaditeľa e jeho tak dlhodobo pestované ego.
Dnes, keď sa zobudil sa zobudil ako normálny človek. Myslím, že viac pokorný ako akokoľvek predtým. Na hnev už nebolo miesto.
Teraz je z neho chlap so statusom "nezamestnaný" a namiesto hľadania životopisov na internete na doplnenie personálu bude musieť klikať na kolonku "ponuky práce" a odoslať svoj vlastný životopis.
GoodLuck!

Sicílsky

Po 4dňovej PNke a kontrole medica, po nástupe do práce a následnom hlasnom adrenalínovom monológu môjho šefa o tom, ako mi "nevyčital," že som mala horúčku, .. STOP! Baaasta!
Bolo na case vypnút a tak sme neaktivovali stresové bunky letenkou na Sicíliu za vytúženou dovolenkou.

Teraz nemusím pozerať na pravú stranu postele v našom prenajatom byte. Teraz okupujeme posteľ na juhu bez lovičného prázdna. 
Tu, v inom svete zvanom Sicília rozvoniava baziliko a pomodoriny. Vo vzduchu cítit more. Vsetky pocity sprevádza sicílsky prízvuk a rodinná atmosféra, ktorá má svoje korene veľmi hlboké.
V dome s limovníkovnikmi sa schádza rodina práve v tomto období augusta. To, že je váčšina ľudí preč z hľučného Ríma ma za následok jedinú vec. Prazdno. 
Rím je vyprázdny a tíchý.
Ducha Ríma teraz udržiavajú iba stavby, ktoré boli duchom vtedajšieho súčasného trendu budované. Naštastie duch vtedajška bol silný, lebo stále láka turistov zo všetkých kútov sveta.

Teraz je to jediná vec, ktorá drží Rím pohromade. Inak by sa asi psychycky zrútil. 
Rím je zvyknutý na svoj rýchly tepný puls, ktorý mu dodáva pretrvávať a žiť.
Hoci je Rím silnou metropolou so svojim historickým postavením, teraz ticho smúti a prechádza do mierneho režimu spánku. Všetky žili, ktoré ho pravidelne uvádzali di pohybu sú mimo mesta. 
Ale neboj Rím, hoď aj Ty status dovolenky a trochu sa zrelaxuj. 
Všetky cesty vedú k Tebe a my sa k Tebe vrátime. 
Vrátime sa domov.


Pridávam niekoľko záberov pre Vás :)

L'aeroporto di Roma - Fiumicino "Leonardo da Vinci"


L'aeroporto di Roma - Fiumicino "Leonardo da Vinci" - v hľavnej úlohe piáno, na ktorom môže hrať ktokoľvek


Sicily :)



Toto som Vám fakt musela "cvaknúť" :D


DETAIL! :DDD


Objavili sa dni, kedy sa neohlásene dostavila búrka, ale to čo sa objavilo potom, bolo niečo :)


Giardini Naxos :)



Giardini Naxos - problém nájsť miesto na parkovanie je všade. Ale aj vďaka tomu, sme spoznali časť mesta :D ;)



Viete čo je čarovné na tom, keď sa neskoro vraciate domov? Otvorená pekáreň a vôňa čerstvo pečeného teplého hleba! Musela som Vám to odfotiť! :)




Ešte stále cítim vôňu tamojšieho pečiva, mmm! Keby sa dalo, tak Vám ju pošlem tiež :)



Kúzlo starých piec sa nedá zaprieť! :)


Tu môžete hľadať piesok len v mori




Arancini! (Ryza, Raghú a Mozarellaaaa).. zamiluje si ich každýýý :)








The Moment View


Ešte nedávno som vykúkala spomedzi dverí kaviarne von na ulicu. 
Celá Via (ulica) žila. Chodníky zaplnili "dudláči" v kočíkoch, ich zmordovaní ridičia a aktívne staré mamy. Bolo poobedie, keď do kaviarne vstúpil očividne zahraniční pár. Typologicky sa hneď líšia. Ich iskra v očiach oslepuje chodcov počas ich prechádzky. 
Váhavo s prilepenými pohľadmi na vetrinu plnú appertitíva opýtali:"English?"
Po pozitívnej odpovedi im odpadol očividne veľký bálvan strachu priamo do nášho odpadkového vreca za pultom. 
Opýtala som sa ich, či je to ich prvá dovolenka, lebo niečo mi našuškávalo, že by to tak mohlo byť. Obaja zahambený a oblečení ešte v nevyprchanej hambe mi korytnačím efektom odpovedali, že áno. Mala som pocit, že práve vtedy ich zahanbenie dosiahlo predvrchol. Červeň sa im naliala do líc a hneď nato si zovreli vzájomne ruky, ktorými v ten ukamih zrejme nemohol prechádzať ani krvný obeh. 
Vzrušene si vypočuli možnosti a potom sa ušli usadiť von. 
Ešte spoza pultu som občas nakúkala na ich stôl vonku. Boli taký vzrušení! Korytnačí efekt ich ešte stále neopustil a neustále sa rozhliadali vôkol.
Boli skvelí, tak všetko intenzívne prežívali, až ..
mi pripomenuli mňa samú a všetko to, čo ma nadchýnalo, keď som prišla sem, do večného mesta. Je to už asi tak tri roky dozadu. Kto by to bol povedal.
Bola som nadšená zo všetkého, čo som videla navôkol.
A čo je na tom najlepšie? Ešte stále sa to deje .. len trochu ináč. Neznamená to však, že nové pohľady sú ukrátenú o svoju hodnotu. Veď keby sa tieto veci nediali, nečítali by ste teraz tieto riadky.

Túto paní som fotila z busu, keď som čerstvo
vystúpila z lietadla. Nadchla ma tým, ako z nej
vyžaroval kľud. Bicyklovala bez naháňania,
zladená.. vtedy ma napadlaveta, že Taliani sa fakt
neponáhľajú. Ani vtedy, keď meškajú :D (overené)
Odstupom času sa pozerám na Rím ináč. Je pravdou, že je iné zažívať Rím ako turista e iné ako človek, ktorý tu býva a pracuje.
Keď prichádzate ako turista, niekde vnútri ste zmierený s tým, že viete svoj deň, čas a miesto odletu. Tak nejak podvedome nato myslíte.
Ako obyvateľ však riešite štrajky metra, autobusov a tramov, ktoré sú na pravidelnom poriadku, príjazdy spojov, ktoré sa nedostavujú, lebo niekde na polceste sa pokazil tram (jedno z tých starších modelov, ale stále tak trochu pojazdných), ktoré zablokujú celú líniu tramov a tak sa v 4Otke horúčavách ženiete po svojich hľadať relavanné riešenie, aby ste načas prišli do práce.
Ďalšia dilema je základ: " Vystupovať a Nastupovať". Vždy som bola presvedčená, že sme aspoň trochu civilizačne pokročili, ale keď mám vystupovať, moje predvedčenia sú na rozpad! Vystupovať je ešte vždy boj, ale nakoľko sme bojovníci a vieme, že prekážky sa vždy dostavujú, tak sa jednoducho pretlčieme húfom.
Inak to nejde.

Možno treba jednoducho zachovať "KĽUD A ROZVAHU" prene tak, ako to hovorí môj Nonno (Starký). Platilo to prvý krát, keď mi to povedal a platí to stále. Už vyše 20 rokov ..
Je to univerzálnou pravdou, ktorá má vždy to správne načasovanie. Nech sú to ľudia, múry, alebo niečo iné, čo nám kríži cestu, my sa prepcháme. S kľudom a rozvahou to ide vážne lepšie. O svoje miesto vždy musíme bojovať! Niekde sa zatvoria dvere, inde sa otvorí okno. V mojom prípade to môže byť aj vetračka!

P.S.: Prikladám pár záberov z premiérového Ríma :)

Viem, že ste zvyknutí na inú kávu, ale verte mi, espresso je ESPRESSO! :)


Prechádzala som okolo jedného malého obchodíka s ovocím. Neodolala som
farbe týchto mandariniek! Kúpila som si asi pol kila a celá nadšená som si ich
odnášalav papierovom vrecúšku! Milovala som ten pocit! Neniesla som si ich
v igelite, ale v papieovom vrecúšku :)
Keď som aj s mandarinkami zaparkovala (mňa) pri Fóntáne di Trevi, ochvíľu
somzačula, ako sami niekto prihovára britským prízvukom. Povedal:"tie
mandarinky pekne voňajú". Potom vysvitlo, že je to režisér, ktorý so svojou
priateľkou, ktorá sedela po jeho pravici natáčajú zrovna film v Ríme.
P.S.:Tie mandarinky boli fakt skvelé a pár som ich rozdala. Ale kto by to bol
povedal na jednu mandarinku ..












Túto paní som zahliadla hneď na druhý deň ráno z okna B&B. Chystala sa zrovna vetrať bielizeň
s nátačkami na hlave. Mňa nadchýnalo snáď všetko!


Možno sa pýtate, čo je zvláštne na tejto fotke. Veď tam len trčí Smart!
A to je presne ono! Za všetkým hľadaj Smart!
Keď napríklad hľadáte parkovanie a zdiaľky sa Vám zdá, že parkovacie miesto je voľné, môžete mať len polovičnú pravdu! .. lebo keď sa priblížite buď je to parkvacie miesto naozaj voľné, alebo tam bol zaparkovaný Smart, ktorý ste jednoducho nemohli vidieť!



B&B 















JING&JANG

Občas sa stáva, že moja talianska polovička nasadne na večerný vlak na juh Talianska. Vtedy mi robí spoločnosť Mac. (Takto vznikol aj prvý publikovaný článok).
Keď som sama, viem, čo sa stane. Nezaspím. 
Sú takmer 3 ráno a ja na mojej ľavej polovičke postele v jeho nočnom pyžamovom tričku pozerám na jeho polovičku postele. Viem, že keby tu bol, tak by som mu mohla zaspávať na hrudi a toto tričko by mal na sebe on. Možno by som už tretiu hodinu občas chrápala do jeho ľavého ucha. 
Občas sa mi to stáva, ale Boh mi je svedkom, že to má na svedomí únava. 
Pozitívne je, že moje "vedľajšie účinky" únavy berie môj tolerantný ešte nie manžel s úsmevnými kútikmi.
disneycharacters.net
Nič však nemení na tom, že zajtra budem museť behať s kávou ako Speedy Gonzales. Len si ho predstavte s kávou v labke.
Na prebratie by to možno chcelo rannú Arabicu .. Nutellu a Pizzu Biancu - typickú rímsku pizzu rozkrojenú vstrede a naplnenú mortadellou .. 

Rána nie sú také, ako keď je doma "on".
Svet je iní, keď sa z jedného stanú dvaja. Keď z priečinku vášho života sa spontálne vymaže status "single".


Donútilo ma to premýšľať, ako to celé do seba zapadá. Ako funguje celok a polovičky. Hotové JING JANG!
Ako je možné, že sa vzájomne doplňujeme a "vyvažuejeme"?
Ako je možné, že cítime, že to čo máme a to čo sme dosiahli, nestačí?
Dospievame do veku, kedy podnikáme cesty. Nie len tie študenské, nie len tie pracovné, ale inštikntívne! Tie životné!
Narodili sme sa s tým, že po čase dospejeme do bodu, kedy začneme cítiť to nedefinovateľné polovičné prázno. 
Nie je to typ prázdna, ktoré by mohlo vyplniť čokoľvek! Ani skúsený reštaurátor nemá hmotu na túto záplatu. Nemusíme byť ani školení nato, aby sme zistili, že tento typ prázdna dokáže vyplniť len osoba. Naša budúca polovička. Možno ju už poznáte a niekde na vandrovke svojho života ste s tou osobou vyrastali. Ja som s ňou nevyrastala, ale verila som, že sa nájdeme.
Bolo to akési presvedčenie. Nachádza sa niekde v tele. Neviete kde presne sa nachádza a nepoznáte ani jeho latinský názov, ale EXISTUJE! Žijete s týmto pocitom, domnením, INŠTINKTOM! Tento pocit "bez názvu" ma sprevádzal a ja som počúvala nápovedy celý čas. 
Všade boli akési symboly a ja som sa nechala viesť.
Moja súkromná zbierka znamení a nápovedí ma doviedli k tomu, že som sa ocitla na letisku s letenkou v ruke.
PhotoBy: Bionda (iPhone)
Pamätám si, ako som vstávala skoro ráno nato, aby som o 5 ráno vzala priamy vlak do hlavného mesta, odkiaľ som doslovne vzlietla do mesta, kde ma to najviac ťahalo. Do Ríma!
Nezabudnem nato, ako moje srdce napumpované adrenalínom sa vznášala nad oblakmi.
Na Slovensku som sa dosť napočúvala o tom, že rozhadzujem rukami, kričím a pod. Keď som však prišla do Talianska, splývala som.
Bola to prvá samostatná výprava do nového sveta.
A moja výbava? Kufor, Mapa, GPS v mobile. Srdce sa mi pri zmenách nadmorských výšok tusím nadrozmerne zväčšilo, lebo keď som vystúpila z lietadla., všetko som prežívala intenzívnejsšie. Bola som nesmierne zvedavá, prečo ma moje život prieviedol priamo na toto miesto!
Bola som však odhodlaná zistiť to!



P.S.: Domnievam sa, že znamenia majú také miličké krídelká. Ich trepot sa nedá vždy zachytiť. Možno to chce len radar, dobrú anténu, alebo stíšený iPod a možno ..
počkať .. nepočuli ste ten jemný zrýchlený ("nedefinovateľný") trepot pri vaších ušiach práve teraz?