Pamätáte si Annu?
Odvážnu Annu z Neapola, ktorá ma zaučila "kávovému fachu"?
Tak tá už odišla.
bahgum.com |
Po odchode Bossa ako som Vám to spomenula v článku NOBOSS odišla aj bedrová beštia "Managérka". Jej postrachom bol pohľad na vetrínu a bože chráň dať si niečo sladké alebo smažené. Váha tejto osoby bola vždy relatívny pojem.
Vysvetlím.
Váha ako človeka - nasadila parohy dlhoročnému priateľovi s našim EXBOSSOM vďaka čomu získala neoficiálne pravá komandovať. S iróniou tomu hovorím "comanda la vagina" čo asi netreba veľmi prekľadať.
Pozícia Managérky bola vlastným fiction filmom (nakoľko sa vykrištalizovalo, že nikdy túto pozíciu nemala, len si ju sama vytvorila a paradoxne ani nikdy neplnila) bolo len príkladom toho, že v hlave sa jej niečo pletie. Po odchode EXBOSSA, ktorého vydierala svojou "ofinou" a presvedčivo si vydupávala svoje svojími ťažkopodrážkovými koženými polčižmami (či bolo leto a či zima) sa vlastne kŕmila našou bezbrannosťou.
i.livescience.com |
Hovorí sa, že ľudia, ktorí majú zlý príjem stravy sú potom nervózni a neustále podráždení. To bol aj jej prípad. V jej prípade jej pravidelnou rutinou nebolo "zrkadielko. zrkadielko, ukáž mi kto je najkrajší na svete", ale "váha, váha, .. " Jej osobná váha mala vďaka jej chorobným kontrolám kalórii pravidelné záznamy o návšteve miestneho psychológa, lebo jej osud závisel na tom, aká cifra naskočí. To viete, trauma je trauma.
Rada by som jej nechala v týchto riadkoch aspoň trochu dôstojnosti tak stopnem sama seba.
VERDIKT: Bedrová beštia po nástupe nového riaditeľa(-ľky) odišla. Sama od seba... no pevedzme, že už nemala koho komandovať a nemohla si to dovoliť. Povedzme, že jej podrážky sa po jej skresanom egu trochu "zcvrkli" na podrážku balerín a že jej bedrá neuniesli fakt, že nakoľko už kaviarni "vládne žena" (nie riaditeľ, ale riaditeľka) nemá koho sexuálne vydierať.
heidineilson.com |
Opustila som priestor mnohých príbehov. Počula a videla som ich tam mnoho.
Ale tým sa všetko nekonči, naopak začína :)
A tak teraz začnem od nuly. ZNOVU.
Je to veľmi príjemná zmena. Mám pocit, že príde niečo lepšie. Neviem kedy, ale príde.
Jednoducho stojím pred prechodom a stlačila som gombík. Dala som vedieť, že som na nohách a som pripravená na zmenu. Už len čakám kedy nabehehne zelená.
Nový zajtrajšok je v rukách semafóra. Viem, že aj keby som mala dlšie čakať, tak to aspoň bude stáť zato. Ak nie, tak si do životopisu švihnem novú skúsenosť ;)
A viete čo? Nech nabehne zelená aj jej, veď bez nároku na to, kto sme zajtra máme šancu na nový štart s novými podrážkami.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára